Cross country races

Cross country preteky bývajú celkom často, zatiaľ som bol na 6 a to som tu mesiac a 10 dní. Preteky sú špeciálna kapitola behania a každý to tu berie podľa mňa až prehnane vážne. Vždy nás na ne odvezú 2 žlté autobusy idúce v tesnom závese, jeden pre baby a druhú pre chalanov. Je to celkom výhodné sa takto segregovať, pretože keď niekedy cestujeme viac ako 2 hodiny, tak je celkom výhodné nemať pri "cik-pauze" opačné pohlavie. To je tiež celkom sranda, lebo vždy keď takto zastaneme niekde v prírode, tak celý autobus vybehne a v jednom momente na jednom mieste vykonáva potrebu asi 30 chalanov. Okoloidúce autá sa musia strašne rehotať :-)

Keď sa finally dostaneme na miesto závodu, spoločne sa ideme rozbehať a potom povzbudzujeme členov z ostaných kategórií. Je to celkom stranda. Na začiatku som mal dosť veľký problém s menami a veľa krát sa mi stalo, že som len trapne tlieskal, no už sa lepším :-)

Trasa je väčšinou 5km dlhá a náš najlepší bežec - LUKE BROWN - to zvládne s trošku umierajúcou "face expression" za 16:39. Raz som ho skoro diskvalifikoval, čo bol dosť veľký prúser. Totižto, začal som bežať popri ňom (čo sa nesmie) a kričať, že či ma chce znovu vidieť piť mlieko. Narážal som na to, že raz pred pretekom sme sa stavili, že ak on ten pretek vyhrá, tak ja vypijem pohár mieka (čo strašne strašne neznášam a oni to tu milujú. Btw: o rôznych jedlách a príchutiak sa tu ešte určite dočítate, je toho neúrekom :)).

Ilustračné fotky sú z pretekov, nosíme na nich všetci rovnaké "jerseys", ktoré sú nie vždy 100% pohodlné, hlavne keď kraťasy mi nesiahajú ani pod polovicu stehien...

A teraz prichádza niečo zaujímavé najmä pre tkz. picture lovers, ktorí si radi pozerajú v knihách iba obrázky, pretože sú leniví čítať text (...Matúš D...) :

Poznámka: keď si na obrázok kliknete, zväčší sa :)

Luke a ja po závode.

Moja host rodina a ja tiež po závode pred cross country týmovou večerou. (musím sa ešte doučiť usmievať)

Spolu s Alasdairom tesne po cieľovorovinkovom šprinte.