Sections hair shaving

Well at some point, the whole cross country season has to end and that time has come. I dont know if you - cross country guys - will ever read this, but it was a really great time and i definitely dont regret signing up for it.

Anyway. The last meet is called "the sections" and our cross country team has a tradition to share food and (a weird one) to shave their heads and make usually some funny or stupid-looking haircuts the day before that. Well whatever. They probably think it will make them run faster. Of course, I didnt shave off my hair even though they were trying so hard to persuade me. BUT, I shaved one guys hair. I was trying to make it look cool, but i am not exactly sure if it really looks so cool now. Well, make your own opinion about it :-)

Here are some more pictures:

And here i come, even though he wished i wasnt :-) 

 

 And here comes the result: Im pretty proud of it!

Yep, Luke was another person who decided to not shave off his head.

At least i wasnt the only one to break with this tradition

Lukes Eagle project

V nedeľu sme celá rodina + asi 7 ďalších dobrovoľníkov pomáhali Lukovi stavať jeho Eagle Project. Asi neviete, čo Eagle project je. Ja som nevedel tiež. Je to projekt, pri ktorom Boy scout ukáže, že sa môže stať Eagle scoutom, čo je najvyšší level. Zvyčajne je to projekt, pri ktorom si scout pocvičí najmä svoje organizačné schopnosti. Projekt musí nejakým spôsobom pomôcť prírode alebo hocijakému inej neziskovej organizácii.

Luke sa rozhodol postaviť komín pre "chimney birds", pretože miesta pre ich hniezda najmä v zime ubúdajú. Projekt vyzerá nasledovne: Vykope sa štvorcová jama, v ktorej bude betónový základ. Z neho bude vstupovať konštrukcia - komín do výšky cca 4 metre. Na vrchu bude strieška s dierov, cez ktorú môžu obyvatelia vlietnuť dnu. Na spodku bude mriežka na odvetranie vzduchu. Celá konštrukcia bude stáť pred jednou školou v Minneapolise, ktorá to aj celá sponzorovala.

Práca na projekte bola zaujímavá. Vyskúšal som si miešanie cementu a podobné práce, čo som naozaj nečakal, že si práve v Amerike skúsim. V týme sme mali inžiniera z princetonu, harvardu a z mit, takže po technickej stránke bol projekt dokonalý :-) to bolo vtipné tiež. Niekedy som si až prial, aby tam boli ľudia jednoduchší, ktorí by Luka stále nekritizovali, nevypytovali sa až príliš detailné otázky a nedávali toľko nových lepších nápadov ako to spraviť. Ináč bolo veľmi dobre, pracovali sme cca 7 hodín s minimálnymi prestávkami.

Hockey game

Túto sobotu som po varsity pretekoch a stredne dlhom bicyklovaní s pani Brown, šiel s Lukom na hokejový zápas. Keď ma poznáte, tak viete, že športy veľmi sledovať nemusím, ale chcel som vidieť atmosféru a ako to celkovo vyzerá na americkom štadióne. Veľa som od hokeja nečakal, lebo sa hrala "college league", čo tu je veľmi populárne, ale je to taký (no offense) hokej asi ako keď hrajú nejaké slovenské pseudomestá. Ale veď o to tam nešlo. Hrali "Gophers", čo je tým z University of Minnesota proti nejakému týmu z Massachusetts. Vyhrali "sme" 5:0. Po každom góle sa spievala Gopherská hymna, ktorú sa ma Luke snažil naučiť, ale ja som sa z toho skôr smial, lebo mi to z nejakého dôvodu prišlo strašne vtipné, pretože hymna pozostávala z vyhláskovania Minnesota a potom hesla "go gophers!". Tak som si po každom góle robil z Luka srandu, tak že som ho napodobňoval :-) Keď nás viezli domov, tak som len tak utrúsil, že som dúfal, že ten tým z Massachusetts vyrovná, nech to je zaujímavejšie a ukázalo sa, že to nebol najlepší nápad hovoriť medzi fanúšikmi Gophers. Ale ináč to bola celkom sranda, hodnotím to pozitívne, užíval som si to :-)

Homecoming week vol.2

Ja som potom ochorel, takže neviem presne čo sa dialo štvrtok, piatok. Byť chorí v USA je fakt to najhoršie čo ma mohlo postihnúť. Od nudy ma zahránil počítač s kopou skvelých filmov (napr. Shawshank Redemption, alebo City of God). V sobotu sa konalo asi najviac homecomingovych udalosti, na ktoré, som stále nemohol kvôli chorobe ísť. Konal sa veľký futbalový a americko-futbalový zápas, 5k beh a čo je asi pre všetkých najzaujímavejšie, Homecoming dance. Ja som si povedal, že nech sa cítim hocijak zle, na ten dance ísť musím. Nadopoval som sa všetkými možnými liekmi a nakoniec som tam so zachripnutým hlasom išiel. Našťastie sa veľa nehovorilo, lebo hudba hrala nahlas. Na homecomingovy tanec sa všetci riadne vyparádia. Chalani oblekove gate, topanky, kosele, kravaty a baby nejaké šaty. Je tu celkom fajn tradícia, že sa vždy všetci idú "parádiť" do jedného domu k niekomu. Parádiť sa týka hlavne báb. Do nášho domu prišli asi 10 chalani, ale vychystaní sme boli za 5 min. Spolu sme sa najedli, potom sme hrali pingpong, a nakoniec prišli za nami cross country dievčatá a spolu sme sa odfotili a asi piatimi autami odviezli do školy, kde sa konal tanec. Diskotéka bola fajn, ale všimol som si, že Američania veľmi neprijímajú medzi seba nepopulárnych. Ja som bol veľmi prekvapený, ako dobre ma prijali. Každý ma zdravil, dokonca aj takí s ktorými som sa rozprával možno raz. Celkom dobre sme sa vybláznili, učil som ich robiť vláčik, čo sa im nakoniec veľmi zapáčilo. Dokonca zahrali aj jeden slaďáčik (slow dance)...

Fotka z prípravy u Brownovcov v obývačke:

Homecoming week

Homecoming week je skvelá udalosť, ktorú pochybujem, že by ste našli na hociktorej škole mimo Ameriky. Je to týždeň, kedy sa učitelia snažia žiakov veľmi nezaťažovať, všetko je omnoho jednoduchšie a každý si užíva homecomingovy program. Neviem presne, ako to býva na iných školách, ale na Minnehahe to bolo takto:

Monday: Pyjamas day
Tuesday: Crazy hair day
Wednesday: Grade color day (juniors were blue)
Thursday: Jersey day
Friday: School spirit day

Ja som sa zúčastnil všetkého až do štvrtku, kedy som ochorel a musel som po prvej hodiny zo školy odísť. Najzaujímavejšie to bolo v stredu, kedy sme závodili ročníky proti sebe v rôznych disciplínach ako napr. hádzanie marshmallownu namočeného v čokoláde a následné chytanie ústami, bez použitia rúk. To bolo celkom vtipné, lebo si asi viete prestaviť, ako boli všetci potom špinaví. Okrem toho sme mali disciplínu preťahovanie lanom. Učitelia priniesli obrovské lano, a celé dva ročníky (cca 120 žiakov proti 120) súperili proti sebe. Náš ročník vyhral, čo bolo veľmi radostné a ponižujúce pre seniorov.