Homecoming week vol.2

Ja som potom ochorel, takže neviem presne čo sa dialo štvrtok, piatok. Byť chorí v USA je fakt to najhoršie čo ma mohlo postihnúť. Od nudy ma zahránil počítač s kopou skvelých filmov (napr. Shawshank Redemption, alebo City of God). V sobotu sa konalo asi najviac homecomingovych udalosti, na ktoré, som stále nemohol kvôli chorobe ísť. Konal sa veľký futbalový a americko-futbalový zápas, 5k beh a čo je asi pre všetkých najzaujímavejšie, Homecoming dance. Ja som si povedal, že nech sa cítim hocijak zle, na ten dance ísť musím. Nadopoval som sa všetkými možnými liekmi a nakoniec som tam so zachripnutým hlasom išiel. Našťastie sa veľa nehovorilo, lebo hudba hrala nahlas. Na homecomingovy tanec sa všetci riadne vyparádia. Chalani oblekove gate, topanky, kosele, kravaty a baby nejaké šaty. Je tu celkom fajn tradícia, že sa vždy všetci idú "parádiť" do jedného domu k niekomu. Parádiť sa týka hlavne báb. Do nášho domu prišli asi 10 chalani, ale vychystaní sme boli za 5 min. Spolu sme sa najedli, potom sme hrali pingpong, a nakoniec prišli za nami cross country dievčatá a spolu sme sa odfotili a asi piatimi autami odviezli do školy, kde sa konal tanec. Diskotéka bola fajn, ale všimol som si, že Američania veľmi neprijímajú medzi seba nepopulárnych. Ja som bol veľmi prekvapený, ako dobre ma prijali. Každý ma zdravil, dokonca aj takí s ktorými som sa rozprával možno raz. Celkom dobre sme sa vybláznili, učil som ich robiť vláčik, čo sa im nakoniec veľmi zapáčilo. Dokonca zahrali aj jeden slaďáčik (slow dance)...

Fotka z prípravy u Brownovcov v obývačke: